| Materská škola, Podvinohrady 519/53, 951 35 Veľké Zálužie | |
| Názov ŠkVP : | Z babičkinej truhlice |
| Stupeň vzdelania : | predprimárne |
| Dĺžka štúdia : | spravidla tri roky |
| Formy výchovy a vzdelávania : | celodenná s možnosťou poldennej |
| Vyučovací jazyk : | slovenský |
| Prerokovaný na Pedagogickej rade dňa | 19.8.2025, reevidovaný na Pedagogickej rade dňa: 9.9.2025 |
| Prerokovaný v Rade školy dňa | |
| Vydaný dňa : | 1.9.2025 |
| Platnosť : | od 1.9.2025 do 31.8.2028 |
Hlavným cieľom Školského vzdelávacieho programu / ďalej len ŠkVP / ,,Z babičkinej truhlice“ je, že dieťa po absolvovaní predprimárneho vzdelávania v našej materskej škole má v povedomí kultúru a tradície minulosti so zameraním na našu obec.
Ľudové zvyky a tradície oddávna ovplyvňovali život našich predkov. Príčinou ich vzniku býval strach z neznáma, neschopnosť vysvetliť prírodné javy, ako aj snaha zabezpečiť si šťastie, zdravie či krásu. V dôsledku toho sa objavilo množstvo povier, mýtov a legiend. Keďže naši predkovia žili v úzkom spojení s prírodou, zvyky a tradície slovenského ľudu sa viažu najmä na prírodný cyklus.
Dnešné deti a mládež poznajú len málo z toho, čo nám tu naši predkovia zanechali. Poznajú a oslavujú Vianoce alebo Veľkonočné sviatky, ale to je len minimum zo zvykov a tradícií, ktoré sa na Slovensku uchovali.
S príchodom kresťanstva sa objavujú aj kresťanské sviatky a obyčaje. Zvyky a tradície mali vždy regionálny charakter.
Ľudová kultúra a najmä detský folklór predstavuje vo výchove osobnosti dieťaťa jeden z kamienkov, na ktorých sú budované základy výchovy k umeniu a k citlivému vnímaniu krásy. V minulosti deti viac času trávili v prírode. Spájal ich blízky kontakt s dospelými, prírodou, prácou doma a v záhrade. Boli priamymi účastníkmi rodinných udalosti a osláv regiónu v ktorom žili. Na základe ich poznatkov vznikali rozprávky, básne, piesne a hry. Ich obsah odrážal šťastie a trápenie, radosť a smútok, pravdu a lož. Približoval priateľstvo medzi ľuďmi a zvieratami, obetavosť a spravodlivosť, ale aj trest za zlé skutky. Najcennejšou hodnotou ľudovej tvorby je to, že je preniknutá láskou k dieťaťu, vytvára ovzdušie pohody a harmónie človeka a prírody.
Vlastné zameranie školy
Prostredníctvom rôznorodých aktivít, ktorých zameranie je špecifikované na jednotlivé mesiace sa dieťa učí a oboznamuje s kultúrou a tradíciami minulosti so zameraním na našu obec.
Nasledovnými čiastkovými cieľmi napomáhame napĺňať stanovené zameranie ŠkVP :
Východiskovými témami pre plánovanie výchovno-vzdelávacích aktivít sú uvedené témy ŠkVP na jednotlivé mesiace, ktoré sa ďalej členia na podtémy jednotlivých týždňov školského roka :
September – Materská škola nás víta – Slová našej obce, Z babičkinej špajze, Moja materská škola, Ja a moja rodina, Jeseň- Pani bohatá, V lese
Október – Babie leto prichádza – Významní ľudia, Od zrniečka ku chlebíku, Ako žili starí rodičia, Plody Zeme, Profesie – Úcta k starším, Ovocie a zelenina, Zdravá výživa – Adamko hravo – zdravo, Objavujeme veci okolo nás
November – Vševedko objavuje – Potulky po Slovesku, Po stopách našej obce, Ľudské telo, Ľudské zmysly, Miesto, kde žijem, Orientujeme sa v čase
December – Čas zázrakov – Vône babičkinej kuchyne, Vianočné tradície a zvyky, Vitaj, Mikuláš, Od Lucie do Vianoc, Vianočný čas
Január – Zima čaruje – Od pierka k vankúšiku, Kto hľadá-nájde, Čaro zimy a jej športy, Nakŕmime vtáčiky, Zvieratá v lese, Naša Zem je guľatá
Február – Svet okolo nás – Batikovaný obrúsok, Obleč si kroj, Fašiangy – Turíce, Slovensko, moja vlasť, Neživá príroda, Spoznávame svet
Marec – Slniečko sa prebúdza – Babička, rozprávaj, Na gazdovstve, Z rozprávky do rozprávky, Jar v záhrade, Príroda sa prebúdza, Jarné kvety, Zvieratá a ich mláďatá
Apríl – Rozšantený apríl – Zlaté ruky našich predkov, Rok na dedine, Spievaj, že si spievaj, Veľká noc, Počasie a jeho premeny, Veselé zúbky, Kolobežka Bežka
Máj – Máj, zelený – Tancuj, tancuj, vykrúcaj, Do kostola, Vláčik – Separáčik, Moja rodina, Pri potoku, pri rybníku, Exotické zvieratá
Jún – Šťastné deti – Náš kroj, Na lúke, Ľudová izba, MDD, Liečivé bylinky, Bezpečne na výlete, Tešíme sa na prázdniny
– predprimárne vzdelanie“ podľa § 16 ods. 2 školského zákona.
Dokladom o získanom stupni vzdelania je Osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania.
3. Učebné osnovy ŠkVP:
Učebné osnovy sú vypracované na desať mesiacov školského roka podľa tém na jednotlivé mesiace spolu s výkonovými a obsahovými štandardami.
SEPTEMBER
„Slová našej obce“
VŠ: aktívne používa nové slová súvisiace s tradičnými predmetmi (odevom, jedlami, pracovnými nástrojmi) a remeslami v jednoduchých vetách. Pozná miestne nárečie.
OŠ – učiteľka rozvíja u detí slovnú zásobu o pomenovania:
Tradičné predmety – džbán, valaška, kolovrat, lyžica z dreva, truhlica
Tradičný odev – kroj, lajblík, opasok, košeľa, krpce, šatka
Jedlá – lokše, halušky, makovník, pirohy, kapustnica
„Z babičkinej špajze“
VŠ: pozná rôzne spôsoby spracovania a uskladnenia zeleniny, ovocia a iných plodín. Vie s nimi pracovať aj tvorivo (sušenie, zaváranie, tekvicové tvorivé dielne).
OŠ – učiteľka pomocou zážitkového učenia vedie deti k tomu, aby spoznávali základné spôsoby spracovania zeleniny a ovocia (umývanie, lúpanie, krájanie, varenie, sušenie), a spôsoby ich uchovávania (chladenie, mrazenie, sušenia, zaváranie).
OKTÓBER
„Významní ľudia“
VŠ: pozná a pomenuje aspoň jednu významnú osobu z našej obce. Vie opísať, čím sa táto osoba preslávila.
OŠ – učiteľka dostupnými prostriedkami (fotkami, obrázkami, nástenkou, rozhovorom) oboznamuje deti s významnou osobnosťou našej obce (učiteľ, kňaz, spisovateľ, športovec….)
„Od zrniečka ku chlebíku“
VŠ: vie, ako sa v minulosti pracovalo (na poli, v gazdovstve). Vie, čo je žatva, pozná postup výroby chleba kedysi a dnes.
OŠ – učiteľka primeraným spôsobom približuje deťom spôsob práce v minulosti (na poli, pestovanie obilia, kosenie, mlátenie, mlátenie cepmi). Oboznamuje ich so základným postupom práce (ako sa z obilia vyrába múka a z múky chlieb).
„Ako žili starí rodičia“
VŠ: prostredníctvom historických fotografií obce (príp. rozhovorom s pamätníkom) sa oboznamuje so spôsobom života kedysi a históriou obce.
OŠ – učiteľka v diskusii približuje deťom spôsob života ľudí v minulosti
NOVEMBER
„Potulky po Slovensku“
VŠ: vie, čo je mapa. Vie, že na mape môžeme nájsť Slovensko a miesto, kde žijeme (tiež pomocou IKT – napr. Google maps)
OŠ – učiteľka oboznamuje deti s mapou (na čo slúži). Učí ich lokalizovať svoju obec/mesto – miesto, kde žijú
„Po stopách našej obce“
VŠ: pozná historický názov našej obce, jej pamiatky, erb. Vlastnými slovami opíše a vysvetlí hlavný motív erbu
OŠ – učiteľka formou exkurzie vedie deti k tomu, aby spoznávali pamiatky našej obce, rozpoznávali erb obce (vychádzka k pamätihodnostiam, obrázky erbu a jeho kreslenie, jednoduché rozprávanie o histórii obce)
DECEMBER
„Vône babičkinej kuchyne“
VŠ: dieťa pozná niektoré tradičné slovenské jedlá, aktívne sa zapája do prípravy jednoduchého pokrmu (koláč, pagáč, lokša, medovníky, oblátky…)
OŠ – učiteľka pomocou zážitkového učenie zapája deti do prípravy tradičných vianočných pokrmov (napríklad v spolupráci so starými rodičmi pripraví ukážku pečenia oblátok).
„Vianočné tradície a zvyky“
VŠ: prostredníctvom zážitkového učenia zachováva zvyky a tradície zálužského regiónu. Zapája sa do slávenia sviatkov, vníma rozdiel medzi slávením sviatkov kedysi a dnes.
OŠ – učiteľka dostupnými prostriedkami približuje deťom typické zvyky a tradície našej obce
JANUÁR
„Od pierka k vankúšiku“
VŠ: pomenúva prírodné materiály a opisuje ich využitie v minulosti (napr. vlna na pletenie, hlina na keramiku, perie na vankúše…)
OŠ – učiteľka vedie deti k tomu, aby rozpoznávali a pomenúvali základné prírodné materiály (drevo, kameň, slama, ľan, konope, koža, vlna, kovy) a poznali ich využitie v minulosti (drevo na stavbu domu, kameň na výrobu nástrojov, hlina na nádoby, vlna a koža na odevy….).
„Kto hľadá, nájde“
VŠ: pozná rôzne spôsoby vyhľadávania informácií o folklóre, tradíciách (z rozprávania starých rodičov, na internete, v knihách…).
OŠ – učiteľka vedie deti k tomu, aby sa oboznámili s tradíciami, zvykmi a folklórom našej obce prostredníctvom rôznych zdrojov (knihy, jednoduché texty, ilustrácie, ľudové zvyky, krátke videá a animácie o ľudových rozprávkach a zvykoch, prostredníctvom hudby… až po priame zážitky)
FEBRUÁR
„Batikovaný obrúsok“
VŠ: pozná a využíva rôzne techniky zdobenia látky (modrotlač, zemiakové pečiatky, farbenie prírodninami…).
OŠ – učiteľka zadáva deťom jednoduché postupy na zdobenie látky rôznymi technikami.
„Obleč si kroj“
VŠ: dieťa rozpozná a pomenúva časti ľudového odevu (kroja). Vie, že kroje sa líšia v rozličných regiónoch a uvedomuje si ich odlišnosť od súčasného oblečenia.
OŠ – učiteľka oboznamuje deti s tradičným odevom Veľkého Zálužia, opisuje jednotlivé časti kroja a vedie deti k porovnávaniu odevov z jednotlivých regiónov.
„Ľudové vzory“
VŠ: v grafickom editore navrhne jednoduchý vzor na ľudový odev alebo tradičnú architektúru.
OŠ – učiteľka podnecuje deti k vytváraniu a zhotovovaniu vzorov a výšiviek nášho regiónu.
MAREC
„Babička rozprávaj“
VŠ: pozorne a s porozumením počúva miestne ľudové rozprávky a povesti.
OŠ – učiteľka oboznamuje deti s miestnymi ľudovými rozprávkami.
„Na gazdovstve“
VŠ: navštívi gazdovstvo/dvor s domácimi zvieratami. Vie pomenovať a rozlíšiť rôzne domáce zvieratá, pozná ich úžitok. Porovnáva spôsob vedenia domáceho hospodárstva v minulosti a dnes.
OŠ – zážitkovým učením učiteľka vedie deti k pozorovaniu a porovnávaniu domáceho hospodárstva.
APRÍL
„Zlaté ruky našich predkov“
VŠ: pozoruje prácu miestneho ľudového remeselníka (pletenie košíkov, korbáčov, farbenie vajíčok, maľovanie medovníkov…).
OŠ – učiteľka podnecuje deti k oboznamovaniu s tradičnými ľudovými remeslami v regióne. Vedie ich k napodobňovaniu jednoduchou činnosťou (napríklad: dieťa vplieta prúžok papiera do mriežky ako „košík“, otáča plastelínu ako na hrnčiarskom kruhu).
„Rok na dedine“
VŠ: vníma zmeny v prírode počas roka a spája ich s príslušnými tradíciami a zvykmi (vynášanie Moreny, stavanie mája, dožinky, vinobranie…).
OŠ – učiteľka oboznamuje a aktívne zapája deti do osláv tradícií našej obce.
„Spievaj, že mi, spievaj“
VŠ: spieva slovenské ľudové piesne, sleduje vystúpenie miestnej folklórnej skupiny (Drienka, Drienočka, Gajdošskí trogári…).
OŠ – učiteľka spolu s deťmi spieva slovenské ľudové piesne, deti sa zúčastnia na vystúpení miestnej folklórnej skupiny (reagujú na hudbu potleskom, rozhovorom o zážitku).
MÁJ
„Tancuj, tancuj, vykrúcaj“
VŠ: pozná kroky ľudových tancov (napr. čardáš). Tancuje vybrané prvky samostatne i v choreografiách (jednokročka, dvojkročka, točenie sa na mieste, v páre, prískoky, poskoky, vykrúcanky, párové tance, kruhové tance…).
OŠ – učiteľka vedie deti k imitácii tanečných prvkov.
„Do kostola“
VŠ: zúčastní sa exkurzie v kostole Všetkých svätých spojenou s výkladom kňaza o tejto historickej pamiatke obce.
OŠ – učiteľka naplánuje vychádzku a vedie deti k spoznávaniu histórie kostola. Oboznamuje ich so základnými znakmi sakrálnej stavby (veža, oltár, lavice, kríž..), kladie dôraz na pravidlá správania sa v kostole (ticho, úcta, rešpekt).
JÚN
„Náš kroj“
VŠ: správne priraďuje a používa tradičné farebné kombinácie erbu obce pri vlastnej výtvarnej činnosti. Dokáže pomenovať, ktoré farby sú pre jeho obec typické.
OŠ – učiteľka vedie deti k tomu, aby pozorovali a pomenúvali farby v tradičných vzoroch, výšivkách krojov a v ľudovej tvorbe našej obce/regiónu.
„Na lúke“
VŠ: hrá sa pohybové hry, ktoré sa v minulosti hrali deti. (napríklad pri pasení hospodárskych zvierat na lúke: Húsky, húsky, Na fúrik, skákanie vo vreci…).
OŠ – učiteľka pomocou zážitkového učenia oboznamuje deti s tradičnými pohybovými hrami detí v minulosti. Vedie ich k poznatku, že deti v minulosti trávili čas inak ako dnes (bez technológií) Napr. hry:
„Pasie baránka“ – deti tvoria kruh, jeden v strede je „baránok“, ostatní ho ochraňujú pred „vlkom“
„Skákanie cez povrázok alebo prútik“ – improvizovaná pohybová hra
„Na slepú babu“ – s previazanými očami hľadanie ostatných hráčov
„Guľôčky“ – hádzanie guľôčok / kamienkov do jamky
„Vychádzka do ľudovej izby“
VŠ: počas vychádzky navštívi ľudovú izbu v obci.
OŠ – učiteľka formou exkurzie predstaví deťom ľudovú izbu v našej obci.
Učebnými osnovami sú tiež nižšie uvedené vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. Uvedené výkonové štandardy sa plnia každodenne, priebežne počas celej dochádzky dieťaťa do materskej školy a nezapisujú sa do mesačných výchovno-vzdelávacích plánov :
Človek a spoločnosť :
Zdravie a pohyb :
Jazyk a komunikácia :
4. Systém kontroly a hodnotenie detí
Konkrétne zameranie, metódy a formy hodnotenia detí sú vypracované v ročnom Pláne vnútornej kontroly a hodnotenia detí a zamestnancov školy.
V súvislosti so ŠkVP sú kompetencie, ktoré nadobudne, alebo si zdokonalí dieťa po absolvovaní predprimárneho vzdelávania v našej škole sú nasledovné:
5. Princípy a kritériá inkluzívneho vzdelávania
Inkluzívne vzdelávanie je vzdelávanie a výchova všetkých učiacich sa, realizované na
základe rovnosti príležitostí a bez diskriminácie podľa pohlavia, pôvodu, etnickej, kultúrnej,
náboženskej a jazykovej príslušnosti, socioekonomického statusu ich rodín, spôsobu života,
zdravotného a emocionálneho stavu, úrovne nadania či príslušnosti k majoritnej alebo
akejkoľvek minoritnej spoločenskej skupine. Vychádzajúc z humanistických princípov
zabezpečuje právo na kvalitné vzdelanie, ktoré rešpektuje individuálne osobitosti jednotlivca,
ako aj špecifiká vyplývajúce z jeho príslušnosti ku skupine. Personalizovaná podpora, vrátane
odbornej a technicko-materiálnej, odstraňuje prekážky pri dosahovaní maximálneho
osobnostného, sociálneho i kognitívneho rozvoja každého dieťaťa.
Naša materská škola poskytuje podmienky pre inkluzívne vzdelávanie.
Deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, sa spravidla zaraďujú do samostatnej triedy. Deti so zdravotným znevýhodnením sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi, deti so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, ktoré nie sú deťmi so zdravotným znevýhodnením, sa zaraďujú tiež do tried spolu s ostatnými deťmi.
O zaradení dieťaťa so zdravotným znevýhodnením rozhodne riaditeľ materskej školy na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. O zaradení dieťaťa s nadaním rozhodne riaditeľ materskej školy na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so zdravotným znevýhodnením a dieťa s nadaním. Maximálny počet zaradených detí so zdravotným znevýhodnením a detí s nadaním v jednej triede sú dve.
Vzdelávanie pre všetkých: všetky deti bez ohľadu na pohlavie, vierovyznanie, etnickú, jazykovú alebo kultúrnu príslušnosť, ekonomické zázemie a zdravotné znevýhodnenie alebo nadanie majú rovnaký prístup k vzdelávaniu.
Univerzálne a rovnaké vzdelávacie ciele: v závislosti od konkrétnej a aktuálnej situácie materskej školy je možné reevidovať školský vzdelávací program podľa reálnych potrieb.
Dieťa so zdravotným znevýhodnením sa vzdeláva podľa školského vzdelávacieho programu školy. Ak jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby sa vzdelávalo podľa školského vzdelávacieho programu, dieťa sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu vypracovaného v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie, v súlade so Štátnym vzdelávacím programom pre deti so zdravotným znevýhodnením a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa.
Diverzita a adaptabilita na úrovni presnej identifikácie a diferencovanosti vstupných podmienok a pokroku vo vzdelávaní:
Materská škola vytvára podmienky na to, aby všetci pedagogickí zamestnanci materských škôl boli schopní pedagogického diagnostikovania a aby materská škola bola v úzkom kontakte s odborníkmi z príslušného zariadenia poradenstva a prevencie. Učiteľky materskej školy sú schopné pristupovať k týmto deťom individuálne a zabezpečovať ich zmysluplný individuálny rozvoj.
Adaptácia procesu a postupu podmienkam lokálnej komunity a jej potrieb:
Zabezpečovanie inkluzívneho vzdelávania vyžaduje úzku a intenzívnu spoluprácu všetkých zainteresovaných a dobre štruktúrovaný tím, ktorý podporuje inkluzívnosť vo vzdelávaní. Každá materská škola zabezpečuje intenzívnu spoluprácu aj s rodičmi detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pričom rodičia, deti a ďalší odborníci vytvárajú koordinovaný tím, aby sa zabezpečili konkrétne potreby týchto detí. Materská škola rovnako vytvára podmienky na intenzívnu spoluprácu a komunikáciu s rodičmi detí so zdravotným znevýhodnením a nadaním.
Presah školských aktivít na lokálne aktivity a ich integrácia do činnosti školy:
Materská škola dbá o to, aby v rámci svojich priestorov zabezpečila univerzálny dizajn rešpektujúci potreby detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a zabezpečila tak plnú participáciu detí na živote školy.
Materská škola zároveň dbá aj o odbúranie všetkých bariér, ktoré by mohli narúšať proces inklúzie vo vzdelávaní. Okrem fyzických bariér ide aj o bariéry informačné a komunikačné. Prostredie je zabezpečené tak, aby v čo najväčšej miere spájalo všetky deti.
Intenzívny profesijný rozvoj podieľajúcich sa pedagogických zamestnancov:
Materská škola poskytuje podmienky pre zainteresovaných zamestnancov na vzdelávanie v rámci plánu profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov. Naša materská škola má k dispozícii podporné pracovné profesie, ako pedagogický asistent a pomocný vychovávateľ.
Naša materská škola vytvára inkluzívne prostredie pre všetky deti, vrátane detí cudzincov. Osobitosťou výchovno-vzdelávacej činnosti je aj osvojovanie si základov slovenského jazyka tak, aby deti cudzincov mali dostatočné a veku primerané komunikačné schopnosti v slovenskom jazyku a ich podpora pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka v národnostnej materskej škole podľa katalógu podporných opatrení, ktorý vydáva ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (minedu web-podporné opatrenia).
Pri realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu sa berie ohľad na individuálne výchovnovzdelávacie potreby dieťaťa cudzinca a uplatňujú sa podporné opatrenia v rozsahu a intenzite, ktorá zodpovedá jeho potrebám.
V záujme dosiahnutia optimálneho stavu v čo najkratšom časovom období je nevyhnutné
naplniť najmä ciele v nasledovných oblastiach:
Právne a organizačné podmienky:
– rešpektovanie školského zákona a práv dieťaťa
– prijímanie detí so ŠVVP do bežnej MŠ, nie ich segregácia
Dostupnosť vzdelávania:
Rovnosť príležitostí:
Individuálne prispôsobenie vzdelávania:
Podporné opatrenia:
Začlenenie do kolektívu (inklúzia):
Participácia detí:
– deti majú možnosť vyjadriť svoj názor
– učia sa spolu rozhodovať a niesť zodpovednosť podľa veku
Spolupráca s rodinou:
Spolupráca s odborníkmi a komunitou:
Profesijná pripravenosť pedagógov:
prerokované na Pedagogickej rade dňa: 9.9.2025
prerokované na Rade školy dňa: 16.10.2025